“Prítomný okamih má najväčšiu silu”

Fakt, že jeden z najkreatívnejších slovenských skupín, Longital hral na pódiu Gombaseckého festivalu, bol viac-menej prekvapením pre účastníkov. Dano a Shina boli totiž prví, ktorí spestrili hudobnú stránku festivalu slovenskými pesničkami. K nášmu rozhovoru dodala nezvyčajnú atmoséru očarujúca osobnosť dvoch "zvukových cestovateľov", ktorí nám prezradili aj to, ako vznikol ich najnovší album.

Pochodili ste polovicu Európy, hrali ste v USA… Dá sa teda povedať, ze hudba prekročuje jazykové hranice.

Dano: Naša teda určite, lebo my v podstate hráme viac mimo Slovenska ako na Slovensku. Napriek tomu, že spievame po slovensky, v podstate sme všade egzoti. Hudba je univerzálny jazyk. My sa snažíme tlmočiť obsah našich pesničiek, a pár slov sa snažíme vždy sa naučiť v jazyku, kde hráme. Niečo už viem po fínsky, po maďarsky samozrejme, keďže v Maďarsku hrávame dosť často, poľsky skoro plynule…

Predstavujete originálny štýl. Ako vznikajú vaše pesničky?

Shina: Posledný album vznikol veľmi zaujímavo, a to tak, že sme pracovali vo dvojici. Nemali sme žiadne napísané texty, ani žiadne akordy. Keď sme začali pracovať na novej pesničke, ona k nám postupne prichádzala: najprv slová, potom hudba, nejaký akord, zase nejaké slová… Až po troch dňoch vznikla kompletná pesnička. Tvorili sme úplne iným spôsobom ako dovtedy, keď si každý napísal sám svoju pesničku a potom sme ju aranžovali, tak, ako sa to robí klasicky. Tento nový spôsob bol veľmi nezvyčajný. Akonáhle sme dokončili jednu pesničku, začala prichádzať nová, ktorú sme zase lovili po slovách… tak sme vlastne vytvorili celý album.

Dano: Čo prichádzalo teraz, to bola hudba. Preto sa náš nový album volá Teraz.

Shina: Bolo treba byť veľmi sústredený na ten prítomný okamih, že čo sa vlastne deje, čo ku mne prichádza.

Dano: A je to vlastne aj v živote tak. My sme zistili, že väčšina ľudí plánuje dopredu, a keď sa im niečo nepodarí, rozmýšlajú smerom naspäť, čo mali robiť ináč. Vlastne nie sú nikdy v prítomnosti. Buď sú vpredu, alebo vzadu, ale nie sú teraz. My sme si teda povedali, keďže robíme hudbu profesionálne už viac ako desať rokov, že môžeme si naplánovať milión vecí, ale vždy je najdôležitejšie, čo človek urobí v danej chvíli. Samozrejme ja, ako vyštudovaný matematik, mám stále vybudované bezpečnostné mechanizmy a musím bojovať s tým, ako sa uvoľniť. Ale snažíme sa, lebo o tom je celý život. V podstate nevieme, čo sa môže stať, kedy príde búrka, kedy stratíme blízkeho… Ten prítomný okamih má najväčšiu silu.  

Čím sa inšpirujete? Čo je vašou hlavnou motiváciou?

Dano: Čo je inšpirácia? To je veľmi ťažké povedať. Pre mňa napríklad – my sa tak líšime v témach – pre mňa sú to drobné detaily, lebo ja som dosť zameraný na detaily. Z tých detailov mi vyrastie pieseň. Pre mňa sú to teda veľmi prozaické veci. Zatiaľ čo u Shiny…

Shina: Ja sa zaoberám celým vesmírom. Vesmírom človeka a človekom vo vesmíre… Ono to vychádza z toho,  ako človek žije, prežíva isté veci a a snaží sa v tom svojom živote nejako sa zorientovať. Tieto veci skúšam do pesničky nejako dostať aby som ich vyrozprávala.

Dano: Ale to, čo tou hudbou naozaj chceme povedať, je, že ten vonkajší svet, ktorý my vnímame naokolo, je do značnej miery, ak nie do sto percent, tvorený len tým, čo v sebe máme. Pod tým myslím, že ak nemáme vnútorný kľud, budú sa nám diať veci, ktoré nám komplikujú život. Ak sme v pohode, dejú sa nám dobré veci.

Ktorý z vás komponuje hudbu, a kto píše texty?

Shina: To sa už úplne prelína teraz. Niekedy začneme pesničku nejakým akordom ktorý Dano zahrá na gitare, ja k nemu pridávam svoje melódie a text, a on ma často dpĺňa alebo koriguje.

Dano: Ja jej skracujem texty, aby neboli take ukecané, a ona mi zjednodušuje hudbu, aby bola údernejśia. Spolu sa veľmi dobre dpĺňame. Keď sme natáčali album Teraz, tak to vyzeralo tak, že Shina varila, alebo štrikovala, a ja som sedel pri počítačii a komponoval hudbu, a keď niečo dobré započula…

Shina: … no, z kuchyne sa dobre počúva.

Dano: Shina vždy počúva spoza dverí. Alebo štrikuje, štrikuje, štrikuje, a potom jej niečo vyletí z hlavy. Tie šále by sa mali predávať…

Shina: Sú nepredajné.

Tretí člen skupiny…

Dano: …sa volá Xi-Di-Nim a je to náš laptop. Ak sa jeho meno prečíta od zadu, je z neho Minidisk. Pracovali sme totiž s viacerými bubeníkmi, ale oni vždy utiekli do nejakej známej skupiny, k Jane Kirschner, do IMT Smile a tak… Potom sme si povedali, že skúsime to s elektronikou bez bubeníka. Začali sme používať Minidisk, ktorého sme nepovažovali nejakým automatickým bubeníkom, ale za rovnocennú súčasť našej hudby. Minidisk sme neskôr nahradili laptopom, k laptopu sme zohnali dotykovú obrazovku. Je to technologický prvok, ktorý na koncerte má veľmi dóležitú funkciu. Je to tretí člen. Aj keď neživý. Našťastie. Neuteká :)

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte naň na vybrali.sme.sk!