Aký je vzťah našej mládeže k (neo)nacizmu?
Katarína Ragáčová, autor je redaktor denníka SME
Každá mládež je iná ako bola tá o generáciu staršia. Každej tí skôr narodení vyčítajú, že sú zlé a skazené decká. Žijú v inej dobe a majú iné priority. Či je v súčasnej mládeži viac materiálneho ako duchovného, o tom nechcem teraz polemizovať.
Ale o tom, že buď nemajú vôbec žiadne povedomie o histórii svojej krajiny, alebo ho možno aj majú. Ak je pravdivá druhá alternatíva, bojím sa jej možno o to viac.
Výskum študentov
Masarykovej univerzity v Brne medzi slovenskými maturantmi totiž podľa mňa odhalil niečo šokujúce. Prieskum bol robený na vzorke 530 maturantov z celkového počtu asi 20-tisíc. A čo tento prieskum ukázal? Okrem toho, že skoro vôbec netušia o čom bol 17.november, ešte niečo podľa mňa oveľa horšie. Písali sme o tom v stredajšom (16.novembra 2011) vydaní denníka SME. Článok sa zaoberal samozrejme vzťahom študentov k nežnej revolúcii. Na záver ma však veľmi zarazil jeden rebríček. A síce, na čo sú naši maturanti najviac hrdí v histórii svojej krajiny. Na prvom mieste sa umiestnili majstrovstvá sveta v hokeji. Úsmevné, ale prečo nie. Aj ja som samozrejme narástla o niekoľko centimetrov, keď sme získali zlato v 2002 vo Švédsku a bronz o rok neskôr vo Fínsku.
Na druhom mieste, na čo je naša mládež najviac hrdá je Slovenské národné povstanie. Neviem nakoľko tušia o čo ide, ale táto hrdosť je v poriadku. SNP nás zaradila medzi národ, ktorý bojoval proti Hitlerovi a vďaka nemu sme mali právo hovoriť do povojnového usporiadania sveta a vytvoriť vlastný štát s Čechmi. Tretie miesto v rebríčku zaujal vstup do Európskej únie. Avšak aj v kontexte udalosti z druhého miesta v rebríčku ma veľmi zarazilo, aká udalosť v našej histórii sa dostala v rebríčku na štvrté miesto.
Ide o vznik samostatného štátu v roku 1939. Na túto dejinnú udalosť je hrdých 10,5 percenta maturantov. A tu práve vzniká moja otázka a zároveň obava. Ak nemajú šajnu o čo ide, je to zlé, lebo nemajú tušenia o veciach, ktoré sa vo vojnovom Slovenskom štáte odohrali.
Jozef Tiso
Ak to vedia, je to ešte horšie.
Znamenalo by to totiž, že viac ako desať percent našich maturantov inklinuje k nacistom alebo s nimi aspoň sympatizuje.
Slovenský štát z roku 1939 bol totiž nacistický. Najužšie vzťahy mal s Hitlerovským Nemeckom. V roku 1941 prijal Slovenský štát Norimberské zákony ako Židovský kódex. Podľa Adolfa Burgera, autora knihy Diablova dielňa, ktorý prežil nemecké koncentráky, slovenské zákony o Židoch v detailoch prekonávali aj tie nemecké. V marci 1942 odišiel z Popradu prvý transport do Osvienčimu. Postupne aj do ďalších nemeckých koncentrákov s viac ako 109-tisíc slovenskými Židmi. Len zlomok z nich prežil. Slovenský štát dokonca Nemcom platil za to, že ich z nášho územia odviezli. Za „úplatok“ 500 ríšskych mariek na osobu sa ríšska vláda zaručila, že odvezení Židia sa už nevrátia na Slovensko.
Samozrejme veľkí problém mali aj Rómovia. Mali zakázané žiť na hlavných uliciach a boli pre nich vymedzené oblasti mimo obcí. Na fyzických útokoch voči Rómom sa aktívne podieľala Hlinkova garda. Rómovia museli ťažko pracovať vo zvláštnych pracovných útvaroch, kde boli nevyhovujúce podmienky. A značný počet z nich skončil tiež v do koncentračných táboroch.
Naši maturanti
Ak sú naši maturanti hrdí na niečo takéto, je to nepredstaviteľné. A to aj v kontexte udalostí z posledných dní a mesiacov. Len teraz boli zverejnené šokujúce informácie, že nemeckí neonacisti sa zamerali na tureckých a gréckych obchodníkov s kebabmi či inými národnými špecialitami a deviatich aj zabili. Priznali sa aj k bombovým útokom proti tureckým imigrantom v Kolíne, kde našťastie iba zranili jedného človeka. Anders Breivik len pred pár mesiacmi vystrieľal skoro sto Nórov v mene vymazania multikulturalizmu.
A my nezareagujeme, keď viac ako 10 percent našich maturantov je hrdých na vznik Slovenského štátu v roku 1939. Pričom besnenie neonacistov v rôznych častiach Európy sa evidentne vymyká spod kontroly.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte naň na vybrali.sme.sk.
