Dobrí Maďari, zlí Maďari a nálepky
Po dvoch mesiacoch vylepovania nálepiek vyžadujúcich dvojjazyčnosť v mestách južného Slovenska sa správy o nich objavili aj v slovenskej tlači. Možno by stálo za to sa bližšie pozrieť, o čo tu vlastne ide.
Podľa slovenského klišé je v maďarsko-slovenských vzťahoch na južnom Slovensku všetko v poriadku, problémy spôsobujú len politici na oboch brehoch Dunaja, ktorí vymýšľajú a nafukujú neexistujúce problémy. A keďže žiadne národnostné problémy nejestvujú, zlí Maďari, ktorí o nich napriek tomu hovoria, sú radikálni, ich cieľom je vyhrotenie situácie.
Všetci dobrí Maďari sú totiž s národnostnou situáciou spokojní, a vadí im jedine nezamestnanosť a nekvalitné potraviny v obchodoch. Tým pádom patria aktivisti, rozlepujúci nálepky žiadajúce nápisy na obchodoch aj v maďarčine, samozrejme, do tej prvej kategórie.
Určite je na tejto teórii niečo pravdy, politici sú skutočne zodpovední za veľa zbytočných konfliktov. Mám však pre ich vyznávačov zlú správu. Napriek tomu, že národnostné problémy sa nepremietli do osobnej nevraživosti, ako na Balkáne, nejaké predsa len existujú. A hovoriť o nich sa dá nielen kvôli rozdúchavaniu vášní, ale aj s cieľom viesť o nich normálny, kultivovaný dialóg na nájdenie riešenia, prijateľného pre všetkých. Skutočné problémy totiž nezaniknú, keď ich budeme ignorovať.
Aká je teda situácia s nápismi na obchodoch? Podľa práva sú slovenské nápisy povinné, maďarské nie. Je to tak aj v takých obciach na Slovensku, kde žiadni Slováci nežijú. V praxi to viedlo aj kvôli právnej neistote a nátlakovému uplatňovaniu zákona o štátnom jazyku k prevahe jednojazyčných slovenských nápisov. Kto neverí, nech sa pozrie na mestá Žitného ostrova, kde Maďari tvoria výraznú väčšinu. Napríklad v Dunajskej Strede je zhruba 80 percent nápisov na obchodoch len v slovenčine, zvyšok je dvojjazyčných, hoci Maďari tvoria 80 percent obyvateľstva mesta. Situácia v Šamoríne, či Komárne je podobná, a mimo Žitného ostrova horšia. V oficiálne dvojjazyčných mestách ako Senec, Galanta, či Nové Zámky, sú dvojjazyčné nápisy na obchodoch raritou, jednojazyčné slovenské dominujú. Dvojjazyčný nápis “pošta“ je na Slovensku v jedinej(!) obci, a banku alebo poisťovňu označenú dvoma jazykmi by sme hľadali márne v celej krajine.
Maďarom tieto nápisy nechýbajú kvôli tomu, že by slovenským nerozumeli, problém je v niečom inom. Predstavujú predovšetkým hlbokú neúctu k obyvateľom a zákazníkom maďarskej národnosti, ktorí v týchto obchodoch nakupujú. Okrem toho jednojazyčné nápisy presadzujú ideológiu zákona o štátnom jazyku, podľa ktorej Maďari a ich jazyk do verejného priestoru tejto krajiny nepatria. S ústupom dvojjazyčných nápisov ide ruka v ruke aj obmedzenie používania maďarčiny v ústnej komunikácii. Ako kuchynský jazyk bez reálneho použitia na verejnosti maďarčina nemôže dlhodobo prežiť, pretože sa tým stráca dôvod učiť sa ju. Čím menej ľudí ju ovláda, tým menej možnosti majú zvyšní Maďari v nej komunikovať, čo ústi do začarovaného kruhu asimilácie. Takto to aspoň vníma väčšina Maďarov na Slovensku, ktorí vytrácanie maďarčiny z obchodov, a všeobecne z verejného života, považujú za reálny problém. Väčšina z nich by, samozrejme, nálepky lepiť nešla, ale to neznamená, že nepodporujú dvojjazyčnosť. Aj v nápisoch, aj v komunikácii, a podľa voľby zákazníka, nie štátu.
Ťažko si viem pritom predstaviť, že by väčšine Slovákov vadili dvojjazyčné nápisy. Pevne dúfam, že tých, ktorým ide o poníženie Maďarov a o ich vyhnanie z krajiny, či už symbolicky alebo reálne, je malé promile, a ostatní sa voči nim ohradia. A tí, ktorí sa úprimne a dobromyseľne obávajú maďarizácie Južného Slovenska, si môžu vydýchnuť, pretože odstránenie slovenských nápisov nežiadajú ani „nálepkoví“ aktivisti, ani nikto iný.
Iste, lepenie nálepiek na cudzí majetok možno nie je najkooperatívnejší spôsob presadzovania dvojjažyčnosti. Vo vyspelom svete to však nie je nič výnimočné, podobné nálepky lepia aj v Južnom Tirolsku (viď obrázok vedľa). Aj u nás existujú aj menej konfrontačné metódy, ako napríklad pripravovaný projekt mimovládnej organizácie, ktorý pomáha obchodníkom s výmenou nápisov na dvojjazyčné od prekladu po grafickú úpravu až po hradenie nákladov. K riešeniu je však potrebné, aby si verejnosť problém vôbec uvedomila, ten totiž súvisí s nerovným postavením štátneho a menšinových jazykov. Zo strany slovenských demokratov mi preto pripadá nanajvýš cynické vyčítať aktivistom, prečo na túto nerovnosť poukazujú, keď práve poslanci súčasnej koalície nedávno odmietli návrh z dielne vicepremiéra Rudolfa Chmela na zrovnoprávnenie jazykov v oblasti verejných nápisov.
Nikto neočakáva, že nálepková kampaň vyrieši problém sama. Ale bez nej by verejnosť o nej ani nevedela, a presne v tom vidím prínos neznámych aktivistov. Upozornili na skutočný problém občanov, ktorý nevymysleli a nevytvorili politici. Aspoň nie tí maďarskí.
János Fiala
Autor je doktorandom na Harvard Law School a právnikom Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte naň na vybrali.sme.sk!
Nyaralni voltunk Bükfürdőn. Ami legjobban meglepett, hogy a bevásárló központ bejáratánál, nem csak magyarul volt a felirat, hanem szlovákul is : Nákupné stredisko - olyan nagy betűkkel mint a magyar felirat, egy tiszta magyar faluban!!!!! Ezt Tátrában látni nem lehet. Pedig nagyon várják a magyar turistát. A szállodában, ha nehezen is, de beszéltek cseh-szlovákul. Ezektől kellene tanulni. Nem mondták hogy Magyarországban csak magyarul.
Sorry, neviem, kde pridat komentar.
Jedno mi vysvetlite. Uradny jazyk je slovencina. To snad je ok.
Ale preco chcete prikazat sukromnym podnikatelom, predovsetkym predpokladam, ze tam potraviny, kaviarne, a podobne, vlastnia domaci ludia… Tak preco chcete tymto podnikatelom doslova zakonom prikazat dvojjazycnost. Ked im to vyhovuje, tak to daju. A ked nie, tak sa treba zamysliet, preco to nedaju. Najma v obciach, kde maju Madari majoritu (a predpokladam, ze Madari tiez vlastnia obchody)… Toto neviem pochopit.
Přece nikdo podnikatelům dvoujazyčnost zákonem přikázat nechtěl.
Evidetně jde o spontanní občanskou iniciativu reagujici na reální problém, což v dněšním uniformizovaným světě je raritou.
Sorry, neviem, kde pridat komentar.
Jedno mi vysvetlite. Uradny jazyk je slovencina. To snad je ok.
Ale preco chcete prikazat sukromnym podnikatelom, predovsetkym predpokladam, ze tam potraviny, kaviarne, a podobne, vlastnia domaci ludia… Tak preco chcete tymto podnikatelom doslova zakonom prikazat dvojjazycnost. Ked im to vyhovuje, tak to daju. A ked nie, tak sa treba zamysliet, preco to nedaju. Najma v obciach, kde maju Madari majoritu (a predpokladam, ze Madari tiez vlastnia obchody)… Toto neviem pochopit.
Dosť veľa článkov v maďarsky hovoriacej tlači sa zaoberalo práve dôvodmi, prečo dvojjazyčné nápisy nemajú ani maďarskí obchodníci. Tento článok som písal slovenskej verejnosti, a zaoberám sa tu otázkami, ktoré môžu ovplyvniť oni.
Kde píšem, k čomu by sme koho mali nútiť? Ja si myslím, že najlepší prístup je ten, ktorý vytvorí také podmienky, v ktorom sú jazyky rovné v praxi, a dvojjazyčné nápisy vyvesia všetci dobrovoľne, lebo to považujú za samozrejmosť.
Moj Hozzaszolas:
nechce sa mi rozoberat tento prispevok do doslednosti, pretoze je plny zvastov - takze iba zakladne veci:
1. Dvojajazycne nazvy obchodov su znakom ucty? Su to nazvy, a ak si chce niekto svoj obchod nazvat Megamix, tak kludne moze.
2. Vam ale vadi to trapne handrkovanie sa o to, ci potraviny maju byt oznacene ako POTRAVINY, alebo nejak po madarsky. Ako keby na tom zalezalo. Clovek nakukne a vie, toboz ak v tom minimeste byva.
3. Ale vy sa idete hrat na to, ze ci ma zmysel pouzivat jazyk narodnostnej mensiny, ak sa nepouziva oficialne. Ja som zil v UK aj v Chicagu a aj ked som slovencinu nemohol pouzivat v oficialnom styku, tak doma som ju pouzival - potrebujete vysvetlenie? Proste mi to tak bolo prirodzenejsie s kamosmi z BA sa rozpravat po slovensky ako po anglicky.
4. Kvoli takymto pisalkom nebudu narodnostne mensiny nikdy spokojne tam kde su. Preco? Pretoze aby sa akakolvek mensina niekde citila ok, potrebuje mat viac prav ako vacsina. To je proste fakt. A kym to tak nebude, furt sa najde niekto, kto bude frflat.
5. Bezte za Slovakmi do Madarska, spiste si, ake maju prava a tie ziadajte. Mam taky dojem, ze budete velmi upustat z toho, co teraz mate. Ale, vid. bod cislo 3.
Nasleduje Mentes … dufam, ze je to odoslat.
1+2. Som zvedavý, čo by ste hovorili, keby boli nápisy len po maďarsky. Či by ste tvrdili, že na tom nezáleží, nie je to neúctivé, či to je len “trápne handrkovanie sa”, atď.
Mimochodom ja som za dvojjazyčné názvy, nie za maďarské, to je z článku dúfam jasné.
3. Nejde o zmysel používať jazyk, ale naučiť sa ho. Deti slovenských (alebo maďarských) imigrantov v UK a Chicagu sa po slovensky (/maďarsky) nenaučia tak ako doma (tak dobre a v takom počte) okrem iného kvôli tomu, že sa tam ich jazyk nepoužíva na verejnosti, nie je to oficiálny jazyk. Na rozdieľ od nich, Maďari na Slovensku nie sú imigranti, a majú nárok na to, aby sa tento problém riešil.
4. Sú menšiny, ktoré sa cítia dobre, a nemajú viac práv ako väčšina. Sú proste rovnoprávny. Napr. Švédi vo Fínsku, Nemci v Južnom Tirolsku, Katalánci v Španielsku, atď. Maďari na Slovensku nie sú nespokojní kvôli tomu, že som napísal tento článok, to snáď nemyslíte vážne. Článkom som na túto nespokojnosť poukázal, a upozornil na ňu slovenskú verejnosť.
5. Situáciu Slovákov v Maďarsku poznám dobre, svoju diplomovku som písal o porovnaní situácie Slovákov a Maďarov v Maďarsku a na Slovensku. Pomáham aj im, a rád im pomôžem aj viac, a nie je tam žiadny dôvod z niečoho upúšťať, ale nemôžem hovoriť v ich mene.
Köszönjük mindenkinek a szavazatokat, a cikk felkerült a sme.sk címlapjára, ahol a 3. helyen van az elmúlt 3 nap Top blogjai között!
Ďakujeme všetkým za hlasy, článok sa dostal na titulku sme.sk. Je na 3. mieste medzi Top blogmi posledných 3 dní!
Ak dovolíte, napaíšem po slovensky, lebo moja maďarčina je taká kuchynská.
Výborne napísané. Ďakujem.
Neviem, či ťa potešili aj reakcie,
lebo
súkromnej sfére nemôžeš predpísať, že či má mať nápisy okrem slovenčiny aj v maďarčine, ale aj v rómčine
alebo
či po slovensky, rómsky a aj maďarsky…
to je vec súkromného biznisu a podnikateľov,…
a
keďže tvrdíte, že je tam prevaha Maďarov, tak to jasne značí,
že
potom ani maďarskí podnikatelia sa nie vždy označujú maďarskými nápismi
Mojim cieľom nebolo vyhlásiť, ako sa veci majú, ale diskutovať o nich, takže ma reakcie tešia.
Samozrejme, že aj prístup maďarských podnikateľov mi vadí, ale o tom som písal v maďarsky hovoriacej tlači. Tento článok som písal slovenskej verejnosti, a zaoberám sa tu otázkami, ktoré môžu ovplyvniť oni.
Kde píšem, k čomu by sme koho mali nútiť? Ja si myslím, že najlepší prístup je ten, ktorý vytvorí také podmienky, v ktorom sú jazyky rovné v praxi, a dvojjazyčné nápisy vyvesia všetci dobrovoľne, lebo to považujú za samozrejmosť.
Mám dobrého priateľa z obce na území Slovenska, kde sú aj maďarské nápisy. Tak to má byť, že?
Ten môj priateľ má malé deti vo veku okolo 10 - 13 rokov. Tieto deti maďarské nápisy celkom iste potrebujú - lebo aj keď ich otec hovorí po slovensky dosť dobre, aj keď s prízvukom - nevedia po slovensky prakticky ani slovo. Tak to má byť, že?
Ja som osobne na 50% Maďar. Asi som asimilovaný Maďar, lebo maďarsky písať neviem. A nevyháňam zo Slovenska nikoho. Žiadneho Maďara. Ani nie je treba. Maďar sa vyháňa sám tým, že nevie ani slovo po slovensky. Slovenčina nie je žiadny svetový jazyk, ktorý by otváral dvere vo svete. To nie. Avšak otvára dvere na Slovensku a tiež v Česku, o tom niet pochýb.
Chcem povedať iba to, že mi je ľúto detí môjho priateľa. Automaticky sa (alebo ich)pripravujú o možnosť alebo aspoň si znižujú šance uplatniť sa 15 miliónovom pracovnom trhu, ktorý Slovensko a Česko spolu predstavujú. Zostáva im len ten Maďarsky hovoriaci, čo tiež nie je najhoršie, ale je to, obrazne povedané, zníženie šance o 50 %. A maďarské nápisy na Slovensku im nebudú chýbať. Lebo žiť a pracovať budú len v Maďarsku.
Toto je podľa mňa druhá strana mince, ktorá je omnoho vážnejšia, ako chýbajúce maďarské nápisy.
Podľa všetkého ste v hlbokom omyle. Dvojjazyčnosť chcú slovenskí Maďari nie z dôvodu, že by nevedeli po slovensky, ale preto, lebo na to majú právo! A teraz späť k podstate: po tom, keď sa ukľudnite, by som rád vedel, aký je Váš názor na samotný článok.
Citát z článku:”K riešeniu je však potrebné, aby si verejnosť problém vôbec uvedomila, ten totiž súvisí s nerovným postavením štátneho a menšinových jazykov.” Nad slnko je jasné, že táto nerovnosť je nevyhnutná. Slovenský jazyk spája všetky menšiny na Slovensku a tiež i väčšinový národ. Myslíte si, že v Maďarsku to tak nie je?
Ako z tejto funkcie slovenčiny vyplýva, že by sme mali mať len jednojazyčné slovenské nápisy? Prečo je nerovnosť, o ktorej som písal (málo dvojjazyčných nápisov), nevyhnutná k udržaniu tejto funkcie? Jasne som napísal, že ani aktivistom, ani mne nejde o zrušenie slovenských nápisov. Nepresadzujem, aby sa Maďari nenaučili po slovensky, atď. Podľa vašej (a mnohých ďalších) logiky by sme však museli zrušit komunikáciu v íných jazykoch, aby všetci hovorili len po slovensky, veď to nás “spája”. To nie je pravda, to je len výhovorka k obťažovaniu Maďarov s cieľom ich asimilácie alebo vyvolávania národnostných treníc.
Podla mna vas clanok nieje korektny. Najviac mi vadi odstavec
///// Ako kuchynský jazyk bez reálneho použitia na verejnosti maďarčina nemôže dlhodobo prežiť, pretože sa tým stráca dôvod učiť sa ju. Čím menej ľudí ju ovláda, tým menej možnosti majú zvyšní Maďari v nej komunikovať, čo ústi do začarovaného kruhu asimilácie. Takto to aspoň vníma väčšina Maďarov na Slovensku /////
Pre vas je najdolezitejsia len madarcina a jej prezitie na Slovensku.
+ hovorite o asimilacii.
Lenze v tomto je vasa nekorektnost a neferovost. Pretoze sa snazite
vytvorit dojem, ze madarska mensina je zamerne asimilovana mocou na Slovensku
a s tym ja zasadne nemozem suhlasit.
//madarske skolky,skoly,stredne skoly aj novozalozena univerzita zalozena
iba koli vam, madarske divadla a podobne, vysielanie lokalnych televizii
aj v madarcine a podobne , ale ine som chcel//.
Keby to bolo ako vravite ze asimilacia, tak vsetko by bolo zrusene
a nemali by ste nic.
Hovorite , ze takto to vnima vacsina madarov na Slovensku..
Na zaklade akeho prieskumu si dovolite tvrdit nieco podobne ? Na zaklade
vlastnej intuicie ? Asi ano.
Vasim problemom je maly pocet dvojjazycnych napisov na obchodoch a nazvoch
obci. Lenze placete na nespravnom hrobe.
Majitel obchodu si musi dat nazov v Slovencine a moze mat aj ine nazvy
v akomkolvek jazyku. Preco teda nenapisu nazvy dvojjazycne ???
Je to ich majetok.
Vam asi vadi to, ze napis v Slovenskom jazyku je povinny a v Madarskom
dobrovolny. Nehnevajte sa , ale my zijeme uz v demokracii, a chcete
nutit majitela obchodu aby povinne pisal aj Madarsky ? To snad nie.
Povinnost mat nazov v Slovencine je v poriadku, pretoze na tomto uzemi
je Slovenska republika,a mame statny jazyk Slovencinu. Musi byt teda
zarucene, ze ked pride obcan SR zo severu alebo zapadu na juh, musi
rozumiet co je kde napisane. Ale tomuto vy nemozete alebo nechcete porozumiet.
Co sa tyka dvojjazycnych nazvov obci, pisete ze tam zije niekde aj 80 percent madarov a nemaju dvojjazycne napisy.
A cia je to chyba ? Predpokladam ze vo volbach do samospravy boli zvoleni
madarski poslanci a starosta je tiez Madar.
Zase placete na nespravno mieste.
Ako to ze Cecejovce, Moldava, Drienovec a mnohe ine maju dvojjazycne nadpisy ???
A este mi vadi” /// Iste, lepenie nálepiek na cudzí majetok možno nie je najkooperatívnejší spôsob presadzovania dvojjažyčnosti. Vo vyspelom svete to však nie je nič výnimočné ///
To ze to robia ine, je podla vas asi dostatocny dovod na ospravedlnenie…
Este jdena vec, predchadzajuci prispievatel vyjadril pocudovanie nad tym, ze
otec je madar a vie po Slovensky, ale deti nevedia ani ceknut…
Plne s tym nazorom suhlasim.
Ja osobne hovorim aj po Madarsky a mam madarskych priatelov aj kolegov v praci, a myslim si ze vas clanok nevyjadruje ich nazory.
“Vam asi vadi to, ze napis v Slovenskom jazyku je povinny a v Madarskom
dobrovolny.”
Nie, mne konkretne vadi to - ak uz hovorime o demokracii -, ze stat by v ziadnom pripade nemal zasahovat do sukromnej sfery. To sa moze stat len v nacionalisticky zalozenom state, akym momentalne SR je, ze sukromnemu sektoru sa prepisuje aky napisy ma pouzivat. To je nonsens a la “statom som ja”, a ty si poddany. V statnej sprave nech prepisu co chcu, ale sukromna sfera je sukroma sfera.
“Povinnost mat nazov v Slovencine je v poriadku, pretoze na tomto uzemi
je Slovenska republika,a mame statny jazyk Slovencinu.”
Tato povinnost nie je poriadku. Nebolo by zle uvazovat aj nad tym, ci stat existuje pre obcana, alebo obcan pre stat. Ci stat sa ma priposobit k narokom obcanov (obcania financuju stat zo svojich dani), alebo opacne. Mozno ze -zatial - statnym jazykom je slovencina, ale ktory jazyk, alebo jazyky, su jazykmi obcanov?
Asimilačná politika má rôzne úrovne. Obmedzovanie používania menšinových jazykov, zvýhodňovanie štátneho jazyka je asimilačná politika, bez ohľadu na to, že násilné rušenie menšinových skôl, vysídlovanie, atď., tu dnes nemáme. To by už bola ďalšia úroveň. Boli aj také časi.
Prečo si myslíte, že mi prístup maďarských obchodníkov, miestnch poslancov, atď. nevadí? Samozrejme, že vadí, ale o tom v maďarsky hovoriacej tlači písali viacerí, vrátane mňa. Tento článok som písal slovenskej verejnosti, a zaoberám sa tu otázkami, ktoré môžu ovplyvniť oni.
Kde píšem, k čomu by sme koho mali nútiť? Ja si myslím, že najlepší prístup je ten, ktorý vytvorí také podmienky, v ktorom sú jazyky rovné v praxi, a dvojjazyčné nápisy vyvesia všetci dobrovoľne, lebo to považujú za samozrejmosť.
Ako hovoríte, toto je druhá strana mince, ja som totiž vôbec nepísal o tomto. Ale ináč ste na omyle. Vôbec totiž nepresadzujem, aby sa Maďari neučili po slovensky. Práve naopak, ja dvojjazyčnosť považujem za prínos, pre jednotlivca aj pre krajinu v ktorej žije.
Je velka škoda, že máte tak omezené představy o dvojjazyčnosti. Maďar žijící na SK, mluvící maďarsky a slovensky mají šanci se uplatnit na 25 milionovém trhu (SK, CZ, HU), naproti Vám, kdo jako 50procetní Maďar má asi jen 20mil (50% z HU:))
RE: Anonymus
TOTO JE NAJPODSTATNEJŠIA a NAJVÝSTIŽNEJŠIA ODPOVEĎ !!!
Nechápu, proč si vyžadujete od 10-13 let starého člověka, aby dokonale ovladal nějaký cizí jazyk.
Navíc, proč je problém, když někdo mluví cizí jayzk s přízvukem – je to přece úplně normální, vůběc by to němělo být stigmatem (což na SK bohužel je). Vy předpokládám taky nemluvíte anglicky bez přízvuku…
to je neuveriteľné. autor vyplakáva aká je tu potreba dvojjazyčných názvov (?), kliknem na ich vlastnú stránku, kliknem na HU/SK a väčšina odkazov, nápisov a linkov na stránke je stále v nejakom mne neznámom jazyku, predpokladám, že v maďarčine… tu už neplatí potreba dvojjazyčnosti ??
k samotnému obsahu článku - samozrejme je to somarina - keby to miestni takto cítili, už dávno by si to sami dali dvojjazyčne.
No neviem co ine by si od madara cakal! Stale kecaju a riesia kraviny v inych statoch hlavne ze v madarsku maju a v minulosti mali mensiny ustlane na ruziach. Normalny clovek ked chce zit v cudzom state tak sa snazi naucit nejaky ten cudzi jazyk, len madara moze napadnut ist do anglicka bekat madarsky a plakat ze ho utlacaju a nema prava.
Súhlasím s tým,že vačšina Slovákov a Maďarov na južnom Slovensku nažíva spolu dobre.Musím však autora článku upozorniť,že nedomyslený zákon z dielne pána Chmela dáva právo MENŠINÁM aby pri počte nad 15% mali právo používať svoj jazyk.Nálepkoví aktivisti to chcú zaviesť všade,nielen na úradoch.Uvedomujete si,že okrem Maďarov máme na južnom Slovensku aj iné menšiny,napr.Rómov.Aj oni majú právo komunikovať v svojom jazyku.Rovnako aj Rusíni, Nemci Češi.No a ako si predstavujete prácu vo výrobnom závode ? To sa budú technologické predpisy napr.v Samsungu vydávaˇvo viacerých jazykoch ? Takže pripravte jazykové kurzy aj pre maďarských starostov obcí,kde žijú aj RómoviaAbsurdné? Nie,len ja hovorím podľa zákona o menšinách a vy IBA o Maďaroch.
Súhlasím, že nejde len o maďarčinu, ale o všetky menšinové jazyky, ale nemôžem písať o tom, čo chcú Rómovia a Rusíni, keď to neviem. Keď budú mať vlastnú nálepkovú kampaň, napíšem aj o nich. Alebo ešte lepšie, oni napíšu o sebe čo by chceli.
Používanie jazyka na pracovisku zákon vôbec neupravuje, čiže to s tými technologickými predpismi je nezmysel. Zákon naopak upravuje používanie jazyka v úradnom styku, a k tomu si myslím že bude nutné prijať aj úradníkov ktorí hovoria aj po rómsky. Aj v niektorích maďarských obciach.
Nálepkovým aktivistom ide o nápisoch na obchode. Nemyslím si, že preložiť názvy do rómčiny a rusínčiny by bolo nákladné alebo zložité. Takže keď o ne budú mať Rusíni a Rómovia záujem, aj ich nápisy majú byť na obchodoch.
Ste trocha mimo. Moja “vlastná krajina” je Slovensko, nie som tu žiadny cudzinec, preto píšem o našich právach na Slovensku, a nie v Maďarsku alebo Anglicku.
najväčšou nekorektnou hlúposťou na tej akcii je,
že
tie nápisy na NÁLEPKÁCH sú len v maďarčine !!!!!!!
takže,
načo je to dobré, ak Slováci ani netušia, že čo tie nálepky obsahujú?
______
Dosť sprosté, nie?
,)
@kacktusssik: mýlite sa. Nálepky sú dvojjazyčné. Viď: http://www.doocu.com/pdf/view/74368
Takisto ako aj kampaň na facebooku: http://www.facebook.com/pages/K%C3%A9tnyelv%C5%B1-D%C3%A9l-Szlov%C3%A1ki…
ja tam nikde nevidím minimálne preklad tej prvej a druhej vety
tak čo mi klameš do očí?
načo je toto dobré?
Ja s tým súhlasím, že by bolo efektívnejšie, keby boli nálepky úplne dvojjazyčné. Ale nie je pravda, že by Slováci z nálepky nezistili, o čo ide.
Nehnevaj sa JFIALA, ale po slovensky viem a z tej nalepky fakt neviem co je tam napisane. Alebo mas pocit, ze vsetci obcania Slovenskej republiky by mali vediet po madarsky? To tu uz bolo a preto to dopadlo tak ako to je. Pre vacsinu, ktorym je slovencina matersky jazyk, je madarcina uplna hatlanina, ktora nelahodi usiam. Je to skaredy jazyk, ktory sa nehodi ani na piesne. Pre Slovaka podotykam. Nedavno som bol dva dni nuteny pozerat len turecku televiziu a prisiel som na to, Slovenska republika susedi z juhu z Tureckom. Tie turecke najazdy vas dost poznacili. Poznate slovenske prislovie “Poturčenec horší od Turka” ? Do narodnej pamati ste v minulosti vrazili dyku, tak sa necudujte. A mozno aj vy ste od kosti Slovak, len ta dyka v minulosti z vas urobila Madara. A v tom pripade je to prislovie o vas. Fiala je pekne madarske meno. Samozrejme ak je madarske.
Na tej nálepke ja po slovensky napísané: “Nápisy aj po maďarsky! Táto krajina je viacjazyčná!” Čo z toho nerozumiete?
a prečo len po slovensky a maďarsky ?????????
potom snáď už aj po rómsky, nie????
štandardizovanou kodifikovanou rómštinou…..
A prečo nie? Na Slovensku je viac menšinových jazykov. Keď si aj rómski aktivisti urobia kampaň, nemám problém to podporiť. Kým sa ale nevyjadria, nechcem hovoriť v ich mene, neviem akú majú predstavu o dvojjazyčnosti.
Ospravedlnujem sa. Nalepku som pozeral na “http://www.doocu.com/pdf/view/74368” a tam je slovenska veta zakryta tlacitkami. Skoda. Neviem preco to nie je vidno cele. Ale mozno je to urcene len pre Madarov, tak ta veta je nepodstatna.
A ospravedlnujem sa aj za predchadzajuci prispevok.
Nech sa dari.
S tými nápismi mi to také strašné nepripadá:
1.) Potraviny sa v poslednej dobe zvyknú označovať Terno, Billa, Tesco, Lidl… No preložte to.. Inak, podobne sa dá pristupovať aj k bankám, veď Slovenská sporiteľňa či VÚB sú názvy, to predsa nemá zmysel prekladať..
2.) Ak 80% obyvateľov tvoria občania maďarskej národnosti (a ako vravíte, niekde je to 100%), potom sa dá očakávať, že ich podiel v podnikateľskej sfére bude podobný. Ak si Maďar nedá na obchod maďarský nápis, mám ho k tomu nútiť ja?
3.) Verejné nápisy nie sú príčinou používania jazyka na verejnosti. V obciach s tak vysokým percentom maďarských obyvateľov sa dohovoríte po maďarsky od pošty, cez banku až po trafiku. Viem to, žila som tam. A zároveň pre rýpalov dodávam, že rovnako so mnou všade bez problémov komunikovali po slovensky. Čiže to, že na cukrárni nie je nápis v maďarčine neznamená, že si neobjednáte po maďarsky, nepokecáte s čašníkom po maďarsky a neprečítate pri káve Új szó..
Okrem toho si naozaj myslím, že Maďari žijúci na Slovensku by mali ovládať slovenčinu a ak mne k tomu, aby som sa priblížila ich jazyku, kedysi pomohli práve maďarské nápisy, tak dnes im k tomu môžu pomáhať slovenské. To nie je volanie po asimilácii, to je snaha o zmysluplnú koexistenciu. Poznám priveľa mladých ľudí, ktorí napriek výuke Sj v škole nedokážu v slovenčine komunikovať a ich rodičom sa to zdá úplne normálne.
Na druhú stranu si treba jednoznačne priznať, že Slovensko rozhodne nie je user friendy krajina a chýbajú nám tu nielen nápisy v maďarčine, ale aj v nemčine či angličtine. Predovšetkým na rôznych ukazovateľoch, ktoré majú pomáhať pri orientácii.
1. Názvy prekladať netreba, ale na obchode je okrem názvu ešte veľa nápisov.
2. Súhlasím, že tento problém sa týka aj maďarských podnikateľov, vo viacerích obciach hlavne ich. Väčšinu z nich vôbec nebude treba nútiť,keď si uvedomia, že ich už nikto za maďarské nápisy nepostihuje a zákazníci uprednostňujú dvojjazyčné nápisy, dajú ich tam sami od seba. Niektorí to už aj urobili.
3. Súvislosť tam je. Z tých istých dôvodov, ktoré viedli k odstráneniu maďarských nápisov, sa obmedzila aj ústna komunikácia v maďarčine. Aj v obchodoch. Samozrejme je to stále lepšie ako s nápismi, ako píšete, s tým súhlasím, ale nie sú to dva hermeticky oddelené oblasti.
Ja si tiež myslím, že by Maďari na Slovensku mali ovládať slovenčinu, a nápisy k tomu môžu pomôcť. Ale veď ako píšem v článku, nikto ani nechce slovenské nápisy odstraňovať. Zmysluplnej koexistencii však dvojjazyčné nápisy nebránia, práve naopak.
Vážený pán Fiala,
chcel by som Vás poprosiť o vysvetlenie, prečo má jeden článok na tomto portále nadpis “The Párkány Project” a nie “The Štúrovo Project”. Názov Párkány nemá podľa mojich znalostí žiadna obec na Slovensku.
Ja nie som autorom toho článku, prečo sa pýtate mňa? Skôr by ste mali otázku položiť pod tým článkom na ktorý odkazujete.
Ale aby ste nezostali bez odpovede: názov článku je odvodený od názvu videa, ktorý sa prvýkrát objavil na youtube: http://www.youtube.com/watch?v=b7QOGLIbMys
Keďže, ako to vidieť z videa, tejto iniciatíve ide o dvojjazičné nápisy a privítanie cestujúcich na železničnej stanici, tak video nazvali podľa toho názvu obce, ktorá na železničnej stanici chýba. Ich cieľom je presne to, aby bol “Párkány” vypísaný na stanici popri názve ”Štúrovo”.
Mimochodom, “Párkány” je na Slovensku oficiálnym označením obce “Štúrovo” v maďarskom jazyku podľa §4(1) zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Nie že by na tom záležalo. Podobné video si môže hocikto urobiť aj s neoficiálnym názvom obce, napr. Bratislava-Pozsony-Pressburg.