Andrej Kiska: ľudia by sa mali dobre cítit v štáte, v ktorom žijú

Má najbližšie k tomu, aby v prezidentských voľbách porazil Fica. Už niekoľko rokov je Dobrým anjelom Slovenska. Úspešný manažér a bývalý podnikateľ, ktorý zbožňuje halászlé. O filantropii, prežitom pekle, úlohe politika, Orbánovi, Benešových dekrétoch a slovenských Maďaroch sme sa rozprávali s nezávislým prezidentským kandidátom Andrejom Kiskom.

Kiska ako podnikateľ a filantrop

Vo svojej knihe Cesta manažéra z pekla (Alebo ako robiť charitu úspešne a so srdcom) priznávate, že na konci vysokoškolského štúdia ste sa pokúšali dostať do komunistickej strany, lebo ste si mysleli, že keď chcete zmeniť spoločnosť, musíte tam byť. Kde musíte byť teraz, v súčasnosti, aby ste dokázali zmeniť spoločnosť?

Pred šiestimi rokmi som ukončil podnikanie a rozhodol som sa pomáhať  ľudom. Predal som firmy, a rozhodol som sa, že zvyšok života sa pokúsim o to, čo podľa mňa má najväčší zmysel, pomáhať ľudom. Ale keď som robil charitu, keď som začal robiť Dobrého anjela, zistil som, že v charite sa dá veľmi dobre pomáhať, ale charita má svoje limity. Keď som pochopil, že už viac nedokážem pomôcť, keď som videl, kde sú v charite ohraničenia, tak som si povedal: asi už iná cesta nevedie a musím do politiky vstúpiť. Gandhi povedal, že ak chce človek skutočne pomáhať ľudom, tak musí do politiky vstúpiť. Tak som sa rozhodol, že do politiky vstúpim. To rozhodnutie prišlo približne pred rokom a pol.

Čo hovoria o nás, ako o krajine predchádzajúce prezidentské voľby? Aké vzorce správania sme dostali my, obyvatelia, keď sme za prezidentov zvolili Kováča, Schustera, Gašparoviča?

To sú dve otázky: aké nám dali vzorce, čo nám ukázali, a za druhé, na základe čoho my volíme, ako ľudia. Keď to porovnám s Českou republikou vidím veľký rozdiel. V Čechách prezidentiukázali, že prezident má síce jasne definované právomoci, ale svojim postavením, tým, že je volený občanmi, dokáže pomáhať určovať víziu krajiny, kde by to malo ísť. Prezident by mal určovať smery, pretože nemá výkonnú moc..Na Slovensku  sa nám to žiaľ, pri našich prezidentoch, ktorých sme doteraz mali, nepodarilo. Nemali sme prezidenta typu Havel alebo Klaus, ktorým môžeme vyčítať milión vecí, ale nemôžeme povedať, že by neovplyvňovali charakter toho, čo sa v štáte deje. Takých sme nemali.

A prečo si takých prezidentov volíme, je otázka, ako sa v daný moment rozhodneme. Prečo sme zvolili Smer napriek tomu, že je podľa mňa silno populistická strana?  Lebo je veľa ľudí ochotných veriť. Rozhodnutie voľby vždy vyplýva z toho, kto sa tam daný moment prihlási, a aká je nálada v spoločnosti. Čomu je ochotná v daný moment spoločnosti načúvať.

Keď zvíťazila pravica, obyvatelia nášho štátu pochopili, že nie je dobré veriť populizmu. Uverili sme reálnym veciam. Že nás potom pravica sklamala, je iný prípad. Možno keby v posledných voľbách mala pravica víziu a jasné postoje, aj voľby mohli dopadnúť inak. Tým, že pravica bola totálne rozbitá, dopadlo to tak, ako dopadlo.

Ako vás poznačili príbehy, utrpenia a ťažké životy ľudí, s ktorými ste sa v charite stretli?

Sú tam dva aspekty. Ovplyvnilo ma to po osobnostnej stránke. Začal som si uvedomovať, koľko veľa od života dostávame, čo si v bežnom živote nie vždy uvedomujeme. Pomohlo mi to ako osobe si uvedomiť, čo všetko som v živote dostal, a ešte viac vo mne vybudovalo pocit zodpovednosti, že životu by som to mal vrátiť a nejako pomôcť.

Po stránke profesionálnej , manažérskej, keď som prvý krát vošiel na detskú onkológiu, otvoril sa mi nožík vo vrecku. Veľmi som sa rozhorčil, keď som videl, v akom  je stave. Máme super diaľnice, super banky, len nedaj bože ochorieť a dostať sa do nemocnice. Dnes vďaka eurofondom vyzerajú nemocnice trošku lepšie, ale lekári, to vyhorenie, ten personál je tam stále ten istý. Vtedy som zrazu pochopil, že spoločnosť potrebuje zmenu ako takú, že máme systémové zlyhania v spoločnosti. Keď som videl, do akej chudoby tie rodiny padnú, aké máme zdravotníctvo, a všetko to úplatkárstvo a problémy, ktoré máme, povedal som si, toto je zlé, treba to zmeniť.

V knihe si kladiete otázky: Čo je úlohou nás, manažérov, podnikateľov a bankárov? Čo je zmyslom našej činnosti, nášho podnikania? Pýtam sa, čo je úlohou politika, predstaviteľa štátu, resp. prezidenta republiky?

To je jasné. Zmyslom politikov je slúžiť ľudom. Do politiky by mali vchádzať čestní a schopní ľudia. Základná motivácia je, nie mať moc a peniaze, ale aby som pomohol štátu, ľudom, ktorí tu žijú. Pravdaže, ten politik by mal okrem toho, že je čestný, lebo takých sú na Slovensku státisíce, mal byť aj schopný. Mal by dokázať veci riešiť, navrhovať a presadzovať systémové riešenia.

Charita znamená  využiť svoje skúsenosti, znalosti a kontakty na pomoc ľuďom. Čiže v istom zmysle  dá sa považovať aj politiku za charitu?

Určite áno.: Ak chcete skutočne slúžiť ľudom, ak sa chcete o nich starať, tak môžete budovať charity, starať sa o bezdomovcov, choré ženy, ale ak chcete pomôcť spoločnosti, tak politika je podľa mňa vyššou formou charity. Pokiaľ tam s tou motiváciou ľudia vchádzajú. Nie ako výkon moci a získanie peňazí, ale služba ľudom.

Často zdôrazňujete dôležitosť marketingu v podnikaní, aj vo filantropií? Bude tomu tak aj v prezidentskej kampani? Na čo sa môžeme tešiť?

Čo je marketing? Marketing musí vyjadrovať odlišnosť, ukázať, v čom som iný oproti iným kandidátom. Keď predávate nejaký produkt. Keď chcete predať Bonaqua-u namiesto Rajec, musíte jasne povedať, prečo si ju mám kúpiť, v čom je odlišná. Ľudia by to mali počuť a mali by vedieť, že prečo by si mali vybrať človeka, ako som ja, za svojho kandidáta.

Na čo sa môžeme tešiť vo vašej prezidentskej kampani z pohľadu marketingu?

Budem vysvetľovať, že som nezávislý. Chcem stáť nad politickými stranami. To je základná, prvá odlíšiteľnosť. Ale pravda, že budú aj iní nezávislí kandidáti. Chcem všetkým ukázať, čim všetkým som v živote prešiel, ako som našej spoločnosti pomohol. Pretože ak máme niekoho hodnotiť alebo očakávať, ako sa bude správať v najbližších piatich rokoch, tak by sme sa mali pozrieť niekoľko rokov dozadu, ako sa správal. Nie to, čo dnes hovorím, ale čo som reálne v minulosti robil. To potom môžeme očakávať, že takto sa človek reálne bude aj správať. Nie to čo dnes hovorím, ale to, čo som v minulosti dokázal. Čiže nestraníckosť a nezávislosť  a druhé, moje manažérske a filantropické skúsenosti.

Dôvera je kľúčovým slovom, nielen v charite. Hovoríte vo svojej knihe, že spočiatku Dobrému anjelovi ani váš vlastný otec neveril. Vaši priatelia sa pýtali, kde vám to vygeneruje zisk? A keď už nenašli žiadne logické zdôvodnenie, tak skonštatovali, že tak to robíte preto, aby ste sa stali politikom. Mýlili sa?

Pravdaže sa mýlili. Pretože ja som do politiky nikdy nechcel vstúpiť. Nikdy. Dostával som ponuky od rôznych politických strán aj na absolútne čelné pozície a vždy som to odmietol. A vtedy už Dobrý anjel dávno fungoval. Po čase, keď som sa v Dobrom anjelovi stretával s tragickými zlyhaniami systému som pochopil, že  Dobrý anjel veľmi pomáha, ale táto pomoc má svoje limity. , Až potom v mojom vnútri došlo k rozhodnutiu. Tú knižku som písal pred asi troma rokmi a moje rozhodnutie prišlo pred rokom a niečo.

Povedal som si, tak to nejde ďalej. Ak chcem skutočne pomôcť, musím do politiky vojsť.

Andrej Kiska: narodil sa v roku 1963 v Poprade. Úspešný manažér. Vybudoval systém splátkového predaja Triangel a Quatro. Zbohatol, keď ich predal VÚB. V roku 2005 založil nadáciu Dobrý anjel, ktorej na začiatok venoval milión eur. Ženatý, má 4 deti.

Kiska ako prezidentský kandidát

Podľa posledných výsledkov prieskumu Focus, ktorý bol dnes zverejnený, s podporou 23 %  by ste sa dostali do druhého kola prezidentských volieb spolu s Robertom Ficom. On má 29,9 % (Hrušovský-12 %, Peter Šťastný-10,6 %, Radoslav Procházka-9,4 %, Ján Čarnogurský-7,6 % a Martin Bútora 7,5 %.). Trúfate si?

Pravdaže. Fico totiž polarizuje spoločnosť. Na jednej strane patrí síce medzi najdôveryhodnejších politikov, má okolo 30 percent. Ale patrí aj medzi najmenej dôveryhodných. 30 percent mu absolútne nedôveruje. Ako niekedy Mečiar. On má svoj klub, ktorý ho má rád, a spraví čokoľvek čo povie, a potom sú tu ľudia, ktorí sa pozerajú na výsledky jeho vládnutia. S kým bol v minulosti v koalícií, s kým bol ochotný sedieť za jedným stolom a rozhodovať o našom Slovensku. Ľudí postupne stráca. Pretože nedokáže vládnuť. Mnohí ľudia to už vidia.  V krízových časoch sa spoločnosti nedarí, lebo to nevie, a preto postupne stráca. Tých 30 percent ho bude voliť, ale ostáva ďalších 70 percent.

Ako sa dá poraziť Robert Fico?

Ukazovaním toho, v čom ten kandidát, ktorý bude stáť proti Ficovi, je jasne odlíšiteľný a iný. V čom je jeho pridaná hodnota. A pravdaže, čo je súčasťou každého predvolebného boja, aj poukazovaním na to, čo spravil, s kým v koalícií sedel, čo za ním všetko je.

Z prezidentských kandidátov z pravicového spektra koho považujete za svojho najväčšieho konkurenta?

Zatiaľ to, že ide do volieb, deklaroval len pán Čarnogurský. Zvyšné sú len hypotézy, takže zbytočne filozofovať. Treba počkať, kým tí ľudia povedia. Ale keď sa pozriem na tie mená, ktoré dávajú do prieskumov, tak sú to s výnimkou pána Bútoru jestvujúci politici, ktorí roky rokúce sedia v parlamente. S výnimkou pána Procházku. On tam sedí trošku kratšie. Ľudia majú obrovskú nedôveru voči politikom. Ak sa pozriem na pravicové spektrum, na kom sa zhodne pravica, netuším. Ja som jasne deklaroval, že sa o podporu politických strán aktívne neuchádzam. Ja chcem získať dôveru občanov.

Zhodneme sa na tom, že na postup do druhého kola zrejme budete potrebovať aj politickú podporu? O to viac, keď tam bude viac kandidátov, medzi ktorými sa hlasy rozdelia.

Nie. Ja si vôbec nemyslím, že v dnešnej situácii, v akej sa nachádza pravica, je potrebná politická podpora politickej strany na tom, aby sa človek dostal do druhého kola. To ukazujú aj terajšie výsledky prieskumov. Ja nemám žiadnu politickú podporu, a bez problémov by som mal mnohých politických kandidátov, ktorí tam zatiaľ sú, poraziť. Občania dnes neveria politikom. 

Kiska a jeho názory (aj na Maďarov)

Čítajú nás predovšetkým Maďari, preto sa pýtam: rátate s podporou Most-Híd a SMK?

Podporu každej politickej strany privítam. To je logické. Nebudem proti tomu, ale ak by mi politická strana vyjadrila podporu, ja sa budem vždy riadiť svojim vlastným vedomím a svedomím. A keď bude niečo robiť, s čím ja nesúhlasím, tak to jasne a nahlas poviem.

Ako chcete získať dôveru, keď už nie politických strán resp. politikov, tak aspoň voličov týchto strán?

Ak by sa ma niekto spýtal, prečo ma má voliť napr. do VÚC, tak by som povedal, že nech sa pozrie, čo ten človek posledných 5-10 rokov robil. Čo je reálne. Lebo reálne, merateľné výsledky našich činov hovoria o tom, aký sme. Ak by som mal presvedčiť voličov maďarskej národnosti, Dobrý anjel pomáha. Aj deťom maďarskej národnosti. Všade funguje, máme kopec darcov Dobrých anjelov z juhu Slovenska. Keď som bol manažér, alebo som spravoval finančné systémy, fungovali všade a bezchybne. Ak by som mal presvedčiť, povedal by som im: pozrite sa, som nestraník a stoja za mnou reálne činy. Či už manažérske alebo filantropické.

Dobrý anjel – je humanitárny systém občianskej finančnej pomoci, ktorý pravidelnými finančnými príspevkami pomáha rodinám s deťmi, kde otec, mama alebo niektoré z detí trpí na rakovinu alebo dieťa trpí na inú zákernú chorobu a kde táto choroba dostala rodinu do finančnej núdze. Od začiatku činnosti (18. 9. 2006) k začiatku marca 2013 pomohla vyše 5 3OO rodinám v celkovej výške 17,5 miliónov eur.

Ste pripravený na to, že politika Vám veľa pocitu šťastia a spokojnosti zrejme nedá?

Určite. Je to problém, pretože politika, a to je problém, prečo veľa čestných ľudí do politiky nechce vojsť, prináša veľa špiny. Tí, nad ktorými chce človek zvíťaziť, sa uchyľujú (a v poslednej dobe je to čím viac a v každých voľbách sa to zhoršuje) k vyťahovaniu špiny na protikandidátov, vyťahujú nepríjemné veci. To je niečo, čo mňa a moju rodinu určite neteší, ale vnútorná motivácia, presvedčenie o tom, že by sa to malo aspoň vyskúšať, je veľmi silná. Hovorí sa, že na smrteľnej posteli človek neľutuje veci, ktoré nevyjdú, ale tie, ktoré chcel veľmi zrealizovať ale nepokúsil sa o to.. A ja mám tú vnútornú motiváciu pomôcť Slovensku veľmi silnú.

Čím konkrétne chcete osloviť maďarských spoluobčanov a presvedčiť ich, aby dali svoj hlas práve vám?

Ja mám veľa dobrých priateľov aj na Južnom Slovensku. Pred pár dňami som bol v Dunajskej Strede, aj v Šamoríne. Jedol som fantastické halászlé. Aj domov som si zobral porciu. To je moja najobľúbenejšia polievka, ktorú poznám.  Keď sa s mojimi maďarskými priateľmi rozprávam, že v čom je problém, tak sú to 3 veci: 1 – chceme mať možnosť vychovávať naše deti v našom materinskom jazyku, 2- chceme mať právo dodržiavať naše tradície, 3- a nech nám  politici dajú pokoj Najväčšie pnutie vždy vzniká okolo volieb. Či už pri maďarských alebo slovenských. Vtedy sa vyťahujú kauzy, všetko možné. Tí ľudia tu chcú žiť, mať svoje deti, platiť tu dane, chcú byť spokojní. Oni nechcú odísť. Ale nechcú, aby politici zneužívali maďarskú kartu vždy, keď sa schyľuje  k voľbám. To je najsmutnejšie, že to zneužívajú.

Ako hodnotíte Ficov prejav v Martine ohľadom menšín?

Smutné. Smutné.

Poznáte dokument „Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku“, ktorý je strategickým materiálom zo septembra 2012 medzi stranami Most-Híd, SMK, a civilnou organizáciou Okrúhleho stola Maďarov?

Nepoznám.

Hlavným dôvodom zrodu tohto dokumentu je fakt, že počet Maďarov žijúcich na Slovensku nepretržite a vo veľkej miere klesá, o čom vypovedajú aj najnovšie výsledky sčítania ľudu z roku 2011. Považovalo sa za dôležité, aby sa v takomto prostredí zrodila dohoda medzi stranami zastupujúcimi Maďarov žijúcich na Slovensku o istých limitoch, pod ktorú by jednotlivé strany nemali ísť.

Riešili sme to. Občania maďarskej národnosti majú pocit, ako by sa strácali na južnom Slovensku. A čo spraviť, ako to zastaviť. Ľudia by sa mali dobre cítiť v štáte, v ktorom žijú. Kvôli tomu, že majú inú farbu pleti, rozprávajú iným jazykom, alebo sú inak odlíšiteľní, by nemala vznikať akákoľvek nevýhoda alebo trauma.  Ak je toto naplnené, z pohľadu maďarskej menšiny, ak sa ja v daný moment cítim dobre, tak to je pre mňa rozhodujúce. Meradlom spokojnosti pre mňa je to, a na to by sa všetky politické strany mali pozerať, aby sa tu maďarskej menšine žilo dobre. Nie to, či ich je 8,5 %, alebo 6 % či 12 %, ale aby sa tu cítili dobre. To je základ dobrého súžitia  a dobrého pôsobenia politických strán.

Tým, že Maďari dlhodobo na Slovensku žijú, je logické, že nejaký úbytok nastane. Ľudia sa vydajú alebo oženia. Napr. jeden môj dobrý priateľ z vysokej školy žije v Dunajskej Strede. Jeho manželka je maďarskej národnosti, majú spolu dve deti, ktoré majú slovenskú národnosť. Ona je detská lekárka, on je inžinier. Bol som na ich svadbe, spievali sme aj maďarské aj slovenské piesne. Celkom to bola sranda, sa nám to páčilo. Nemám z toho pocit, keď sa s nimi rozprávam, že by manželka pociťovala nejakú traumu. Zle by bolo vtedy, keby sa jej rodičom, ktorí ešte žijú, a po slovensky takmer vôbec nevedia, že by mali za to nejakú krivdu alebo administratívne problémy zo strany štátu alebo úradov. Hoci viem, že vy ako Maďari to môžete cítiť ako problém.

Aký je váš názor na Benešove dekréty? Malo by sa Slovensko ospravedlniť tunajším Maďarom?

Ja Benešove dekréty pokladám za uzavreté a neotváral by som ich vôbec. Potom by sme sa historicky išli ospravedlňovať stále. To je uzavretá časť, ktorá bola daný čas a v danom období.

Takže ani ospravedlnenie?

Ja by som to neotváral.

Čo si myslíte o Viktorovi Orbánovi?

(smiech.) No, veselo v Maďarsku, veselo.

Môžete byť konkrétnejší?

(dlhý smiech.) Veľmi veselo. Nežijem v Maďarsku, a preto by som sa nechcel detailne vyjadrovať k jeho krokom. Ale princíp silného presadzovania moci, potenciálne menenie ústavných zákonov, napr. že vysokoškoláci po ukončení štúdia budú musieť ostať v Maďarsku nie je tou správnou cestou.

Po ukončení štúdia isté obdobie by mali pôsobiť doma, keďže je tam bezplatné školstvo.

Aj u nás je bezplatné. Napriek tomu si myslím, že krajina na to, aby v nej žili mladí ľudia, by to nemala robiť represívnou formou, ale formou dávania vízií a možností mladým ľudom. Aby mladý človek principiálne necítil potrebu za každú cenu ísť von. Ja sám mám 26 ročného syna. Tí ľudia nechcú a priori ísť vonku. Najradšej majú možnosti tam, kde vyrastali. Doma je doma. To, že Orbán presadzuje silou takéto opatrenia, nedáva dobrý signál pre celú strednú Európu.

Vy ste od Tatier – Popradčan.  Ako hodnotíte snahu zorganizovať olympiádu na Slovensku?

Pravdaže by sme privítali ako Tatranci, keby tu bola olympiáda. Na druhej strane treba povedať reálne, že k tomu, aby Nízke Tatry, Jasná a Vysoké Tatry mohli kandidovať spolu s Poľskom na olympijské hry, treba spraviť veľmi serióznu štúdiu. Ekonomickú, aj dopadovú na životné prostredie.  Pretože nám v Tatrách stačí jedna väčšia  akcia typu zimné pólo, a v celých Tatrách sa nedá pohnúť. Nedá sa tam zaparkovať, infraštruktúra je veľmi zlá. Keď mi chce teraz niekto tvrdiť, že prebuduje celú infraštruktúru a to aj pomôže Tatrám, tak by som veľmi rád videl seriózne rozbory toho, čo to bude stáť. V Poprade máme štadión pre 6 tisíc ľudí, ktorý je naplnený v priemere na nejakých 2 tisíc. Čo sa stane, keď tam niekto postaví štadión pre 20-25 tisíc ľudí, a keď skončia olympijské hry zase bude chodiť 2 tisíc. O ten štadión sa treba starať. Sú krajiny, ktoré sa zadlžili, celé mestá sa zadlžili len kvôli olympiádam. Ako Tatranec by som bol veľmi rád, ale pred tým by som rád videl seriózne štúdie ekonomické a vplyvu na životné prostredie, či to má zmysel.

Povedzte troch slovenských a svetových politikov, ktorých si vážite.

(Ticho.) Svetovým vzorom, veľkým inšpirátorom bol pre mňa určite Gandhi, filozoficky mi bol veľmi blízky Havel, hoci manažérsky mám celkom iný pohľad na svet  ako mal on.Pre mna významnými osobnostiami boli Martin Luther King aj Churchil.

A zo slovenských?

(Smiech.) Zo slovenských je to Štefánik a Milan Hodža za jeho víziu o spoločnej Európe.  Z jestvujúcich, keďže ste z juhu Slovenska, mám veľmi rád zmysel pre humor pána Bugára. Ale čo sa týka vzorov (dlhé ticho) vážim si pani Radičovú , akou úprimnou motiváciou išla do politiky. Žiaľ, celá konštelácia hviezd jej nepomohla ustáť to, aby vláda prežila, čo nebolo dobré. Vážim si pána Procházku za jeho pragmatický prístup k súdnictvu, ale aj pána Lipšica a jeho ochotu a chuť bojovať proti korupcii. Vážim si pána Lajčáka ako veľmi skúseného, ostrieľaného a svetovo uznávaného, ale on nie je politik, skôr profesionál. A uvidíme čo bude z tých mladých nových tvárí.

Hovoríte, že peklo existuje, a nedá sa tomu vyhnúť. Zároveň dodávate, že existuje aj malé peklo, ktoré nosíme v hlave, a ktoré náš život robí nešťastným každý deň. A že malému peklu sa dá vyhnúť, dá sa s ním bojovať. Čo je vašim malým peklom?

Mojim malým peklom je nepokojná myseľ. Mám dve malé deti, som šťastne ženatý, deti sú zdravé, a  večer, keď sa hrám so synom, ktorý má štyri roky a dám ho spať, niekedy mi aj slzička šťastia vybehne, že čo všetko som dostal. Na druhej strane ma mrzí, že niekedy sa zobudím ráno a mám hlavu zavírenú a rozmýšľam o problémoch, mal by som si viac užiť to, čo mám. Aby som si dokázal užiť krásu prítomného okamžiku a nenechať sa mysľou uniesť do problémového sveta.

Ste šťastný človek, pán Kiska?

Určite áno.

Zsolt Király

Fotky: andrejkiska.sk

Rozhovor bol autorizovaný.