Nový český film Andrey Sedláčkovej síce sa volá Fair play, ale v skutočnosti v ňom nikto nehrá fér. Okrem hlavnej hrdinky.

Asi každý z nás už počul hrôzostrašné príbehy o športovkynach z Nemeckej demokratickej republiky, ktoré dosiahli neskutočné výsledky pomocou nepovoleného, no v tej dobe ťažko zistiteľného dopingu. Menej skúmané je však dopovanie v iných satelitných štátoch. Málo sa hovorí o tom, že aj v Československu od roku 1983 bol štátom kontrolovaný dopingový program, a že v Ústave národného zdravia pre vrcholový šport existoval prísne tajný program, ktorá ponúkal vybraným športovcom „špecializovanú starostlivosť“. Športovci buď ani nevedeli čo dostávali, alebo ak odmietli brať anaboliká, zakázali im účasť na sústredení, ba mohli ich vylúčiť aj z reprezentácie. Do takej atmosféry nás zavedie film Fair play, v hlavnej úlohe so slovenskou herečkou Judit Bárdos.

Dej sa odohráva v Prahe, v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Mladú šprintérku Annu (Judit Bárdos) prijmú do strediska vrcholového športu aj napriek tomu, že jej rodina nepatrí medzi najnadšenejších budovateľov socializmu. Otec emigroval, matka (Anna Geislerová) chcela tiež ísť za ním, no nepodarilo sa jej to. Doma počúva Slobodnú Európu a sníva o tom, že raz dcéra bude mať lepšiu budúcnosť, ako ona.

Annu zaradia do špeciálneho programu, kde začne dostávať silné anaboliká. Jej výkon sa výrazne lepší, ale začnú sa objaviť aj nežiadané účinky: nadmerná rast chĺpkov, vynechaná menštruácia. Po jednom tréningu Annu odvezú do nemocnice. Až vtedy zistí, že to čo dostáva, nie je len „niečo, ako silnejšie Béčko“. Rozhodne sa, že bude trénovať bez dopingu, jej tréner a matka sa však spoja, a namiesto vitamínov jej najďalej dávajú nepovolené anaboliká.

   

Dráma Andrey Sedláčkovej však nie je len o dopingu. Vníma aj každodennosti totalitného štátu, odpočúvanie a sledovanie každého, kto vyjadril nesúhlas s komunistickým systémom. Film je aj o tom, ako uprostred toho všetkého zostať čestným človekom. A či sa to vôbec dá.

Judit Bárdos ešte ako študentka VŠMU zaujala Modrým anjelom za nejlepší ženský herecký výkon (Art Film Fest 2011) ocenenou úlohou Evy vo filme Zuzany Liovej Dom. Fyzicky náročnú rolu špičkovej atlétky Anny zvládla veľmi dobre. „Príprava sa začala už pol rok pred samotným natáčaním. Dokonca aj casting filmu pozostával z jednej časti, kde nás sledovali počas behu, akú máme kultúru pohybu,“ povedala .týždňu mladá herečka. „Po tom, ako som dostala hlavnú úlohu, musela som trikrát do týždňa chodiť na tréningy. Z toho dvakrát sme mali bežecký tréning a raz do týždňa sme išli do posilňovne.“

Herečka dostala vlastného trénera, nakoľko si musela osvojiť bežeckú techniku a štýl profesionálov. „Tréner ma stále kritizoval, hovoril ako mám držať hlavu, ako ruky, ako nohy. Nakoniec však bol spokojný, povedal, že mám na behanie talent,“ hovorí Judit so smiechom. Jednotlivé scény žiadali veľký výkon od hercov. „Najťažšia bola scéna nemeckej súťaže. Boloto technicky náročné, celý deň sme nakrúcali, dokonca som sa aj zranila a museli ma odviezť do nemocnice. Našťastie som si len natiahla sval.“ Jednotlivé scény boli natočené v Prahe, v Bratislave, vo Vysokých Tatrách a v Nemecku.

Režisérka Andrea Sedláčková, ktorá žije a tvorí striedavo vo Francúzsku a v Čechách zvládla svoj prvý dlhometrážny hraný film veľmi dobre. Okrem atraktívnej témy vrcholového športu a dopingu za socializmu sa jej podarilo naznačiť aj zložitý vzťahy matky a dcéry ako aj komplikované napätie medzi túžbou po slobode, ísť (bežať) svojou cestou a (ne)ochotou robiť kompromisy. Oceniť treba herecké výkony (okrem už spomínaných aj Roman Luknár ako Annin tréner), svižne napísaný scenár (jeho autorkou je sama režisérka) a snahu o čo najvernejšie zobrazenie reálií života v normalizovanom Československu – od sivých panelákových sídlisk, po tepláky.

Na Husákove roky možno spomínať s istou nostalgiou (hlavne ak spomínajúci počas nich prežil svoju mladosť), no v každom prípade je veľmi dobre, že už sú za nami.

Fair Play (Česko/Slovensko/Nemecko, 2014) SCENÁR A RÉŽIA: Andrea Sedláčková KAMERA: Jan Baset Střítežský STRIH: Jakub Hejna HUDBA: David Solař, Miroslav Žbirka HRAJÚ: Judit Bárdos, Anna Geislerová, Roman Luknár, Igor Bareš, Eva Josefíková, Ondřej Novák, Ondřej Malý

Diana Lengyel

Článok bol publikovaný v .týždni, č. 16/2014.

Odporúčame aj:

Judit Bárdos – „Rada by som spolupracovala s Enikő Eszenyi”

Nový český film Andrey Sedláčkovej síce sa volá Fair play, ale v skutočnosti v ňom nikto nehrá fér. Okrem hlavnej hrdinky.

Asi každý z nás už počul hrôzostrašné príbehy o športovkynach z Nemeckej demokratickej republiky, ktoré dosiahli neskutočné výsledky pomocou nepovoleného, no v tej dobe ťažko zistiteľného dopingu. Menej skúmané je však dopovanie v iných satelitných štátoch. Málo sa hovorí o tom, že aj v Československu od roku 1983 bol štátom kontrolovaný dopingový program, a že v Ústave národného zdravia pre vrcholový šport existoval prísne tajný program, ktorá ponúkal vybraným športovcom „špecializovanú starostlivosť“. Športovci buď ani nevedeli čo dostávali, alebo ak odmietli brať anaboliká, zakázali im účasť na sústredení, ba mohli ich vylúčiť aj z reprezentácie. Do takej atmosféry nás zavedie film Fair play, v hlavnej úlohe so slovenskou herečkou Judit Bárdos.

Dej sa odohráva v Prahe, v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Mladú šprintérku Annu (Judit Bárdos) prijmú do strediska vrcholového športu aj napriek tomu, že jej rodina nepatrí medzi najnadšenejších budovateľov socializmu. Otec emigroval, matka (Anna Geislerová) chcela tiež ísť za ním, no nepodarilo sa jej to. Doma počúva Slobodnú Európu a sníva o tom, že raz dcéra bude mať lepšiu budúcnosť, ako ona.

Annu zaradia do špeciálneho programu, kde začne dostávať silné anaboliká. Jej výkon sa výrazne lepší, ale začnú sa objaviť aj nežiadané účinky: nadmerná rast chĺpkov, vynechaná menštruácia. Po jednom tréningu Annu odvezú do nemocnice. Až vtedy zistí, že to čo dostáva, nie je len „niečo, ako silnejšie Béčko“. Rozhodne sa, že bude trénovať bez dopingu, jej tréner a matka sa však spoja, a namiesto vitamínov jej najďalej dávajú nepovolené anaboliká.

   

Dráma Andrey Sedláčkovej však nie je len o dopingu. Vníma aj každodennosti totalitného štátu, odpočúvanie a sledovanie každého, kto vyjadril nesúhlas s komunistickým systémom. Film je aj o tom, ako uprostred toho všetkého zostať čestným človekom. A či sa to vôbec dá.

Judit Bárdos ešte ako študentka VŠMU zaujala Modrým anjelom za nejlepší ženský herecký výkon (Art Film Fest 2011) ocenenou úlohou Evy vo filme Zuzany Liovej Dom. Fyzicky náročnú rolu špičkovej atlétky Anny zvládla veľmi dobre. „Príprava sa začala už pol rok pred samotným natáčaním. Dokonca aj casting filmu pozostával z jednej časti, kde nás sledovali počas behu, akú máme kultúru pohybu,“ povedala .týždňu mladá herečka. „Po tom, ako som dostala hlavnú úlohu, musela som trikrát do týždňa chodiť na tréningy. Z toho dvakrát sme mali bežecký tréning a raz do týždňa sme išli do posilňovne.“

Herečka dostala vlastného trénera, nakoľko si musela osvojiť bežeckú techniku a štýl profesionálov. „Tréner ma stále kritizoval, hovoril ako mám držať hlavu, ako ruky, ako nohy. Nakoniec však bol spokojný, povedal, že mám na behanie talent,“ hovorí Judit so smiechom. Jednotlivé scény žiadali veľký výkon od hercov. „Najťažšia bola scéna nemeckej súťaže. Boloto technicky náročné, celý deň sme nakrúcali, dokonca som sa aj zranila a museli ma odviezť do nemocnice. Našťastie som si len natiahla sval.“ Jednotlivé scény boli natočené v Prahe, v Bratislave, vo Vysokých Tatrách a v Nemecku.

Režisérka Andrea Sedláčková, ktorá žije a tvorí striedavo vo Francúzsku a v Čechách zvládla svoj prvý dlhometrážny hraný film veľmi dobre. Okrem atraktívnej témy vrcholového športu a dopingu za socializmu sa jej podarilo naznačiť aj zložitý vzťahy matky a dcéry ako aj komplikované napätie medzi túžbou po slobode, ísť (bežať) svojou cestou a (ne)ochotou robiť kompromisy. Oceniť treba herecké výkony (okrem už spomínaných aj Roman Luknár ako Annin tréner), svižne napísaný scenár (jeho autorkou je sama režisérka) a snahu o čo najvernejšie zobrazenie reálií života v normalizovanom Československu – od sivých panelákových sídlisk, po tepláky.

Na Husákove roky možno spomínať s istou nostalgiou (hlavne ak spomínajúci počas nich prežil svoju mladosť), no v každom prípade je veľmi dobre, že už sú za nami.

Fair Play (Česko/Slovensko/Nemecko, 2014) SCENÁR A RÉŽIA: Andrea Sedláčková KAMERA: Jan Baset Střítežský STRIH: Jakub Hejna HUDBA: David Solař, Miroslav Žbirka HRAJÚ: Judit Bárdos, Anna Geislerová, Roman Luknár, Igor Bareš, Eva Josefíková, Ondřej Novák, Ondřej Malý

Diana Lengyel

Článok bol publikovaný v .týždni, č. 16/2014.

Odporúčame aj:

Judit Bárdos – „Rada by som spolupracovala s Enikő Eszenyi”