Prečo má Peter Tatár „gule”?

Kým Juraj Petrovič vo svojom blogu píše o chýbajúcich „guliach” predsedníčky výboru NR SR za SMK Ágnes Bíró, zdá sa, že jeho bývalý stranícky kolega, spoluzakladateľ VPN, a niekdajší predseda OKS, Peter Tatár, takýto problém nemá.

Blížiace sa župné voľby sú charakteristické aj tým, že často nekopírujú  dôverne známe  siločiary z veľkej politiky. Nie raz nám prinášajú inde nevídané, exotické koalície, ako aj zaujímavé príbehy komunálnych ľudí. Príbehy niekdajších morálnych autorít, uctievaných politikov s  noblesou, ktorí sa z ničoho nič zrazu objavia na  kandidátke inej politickej strany, pričom o  ich dôvodoch sa môžeme len dohadovať.

Medzi takýchto ľudí, na veľké prekvapenie, patrí aj známy novembrový politik, človek nepochybne zo slušnejšej polovice nášho politického spektra,  dlhoročná tvár OKS a bývalý poslanec parlamentu, Peter Tatár.

S kritikou Juraja Petroviča na adresu predsedníčky výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Ágnes Bíró za jej ospravedlnenie absurdných dôvodov absencie koaličných poslancov  pri prerokovaní podania na Jána Slotu, sa v podstate  dá aj súhlasiť. Ale.

Keď sa pýta „čo je toto za opozíciu?” (čo je jeho výsostné právo), tak pri takejto kritike treba byť potom dôsledný, a pozrieť sa trošku aj do vlastných radov.

   

Peter Tatár – mimochodom na webstránke OKS stále figurujúci ako ich Nr.1 komunálny politik, župný poslanec a vicestarosta MČ Bratislava – Staré Mesto – v auguste 2002 v rozhovore pre SME povedal: „Pre mňa je nemorálne a verejne neobhájiteľné, keď skupina ľudí dá prednosť (…) kompromisom pred reformami a moci pred programom.“ V ďalšom rozhovore, v pozícií predsedu OKS (stranu viedol do roku 2006) na otázku o ich budúcnosti povedal: „OKS nie je stranou na jedny voľby, získavame nových členov a mladých ľudí, 10-tisíc hlasov za náš program je dobrý základ pre ďalšiu prácu OKS.“

Nuž,  naozaj pekné, moralizujúce reči, keď však ide o vlastné politické prežitie a politickú budúcnosť, zdá sa, že  realita je už úplne iná. A čo je smutné, aj v prípade pána Tatára. Teraz, v roku 2009, pred blížiacimi sa župnými voľbami by sme totiž Petra Tatára  v radoch  OKS   hľadali už márne. Do bratislavskej VÚC sa rozhodol kandidovať vo farbách inej strany, Mostu – Híd. Zdá sa, že svoj článok spred dvoch rokov o slobode ako o osobnom vklade myslel naozaj úprimne.

Len sa potom nečudujme, keď človek po týchto skúsenostiach, stojaci  tak trošku aj pred dilemou, si položí otázku: čo je lepšie, mať „gule” či nemať?

(Ak sa Vám článok páčil, môžte naň hlasovať na vybrali.sme.sk.)